ako pripraviť organizmus na sychravú jeseň

August ešte vonia letom. Cez deň býva teplo, večery sú však chladnejšie, rána vlhkejšie a telo pomaly zisťuje, že leto nebude trvať večne.

Práve toto obdobie mám v bylinkárskej praxi rád. Nie preto, že by sme už mali „liečiť jesenné choroby“. Práve naopak. Kým je človek zdravý, je čas upraviť režim, jedlo a domácu bylinkovú lekárničku na obdobie, ktoré prichádza.

Naši starí rodičia to robili celkom prirodzene. Koncom leta sa zavárala úroda, sušili sa posledné byliny, kontrolovali zásoby a pripravovalo sa všetko, čo malo byť po ruke počas studených mesiacov.

Dnes môžeme urobiť presne to isté.

Jeseň nezačína prvým prechladnutím

Najväčšou chybou je spomenúť si na bylinky až vtedy, keď nás začne škriabať v hrdle.

Prechod medzi letom a jeseňou je dobrým časom trochu spomaliť a všimnúť si jednoduché veci:

• pravidelný spánok,
• primeraný pohyb vonku,
• dostatok tekutín,
• postupný návrat k teplejším jedlám,
• nepreháňať to s ľadovými nápojmi,
• pripraviť si niekoľko bylín na čaj a tinktúr, ktoré budeme mať počas jesene poruke.

Netreba dvadsať rastlín. Dobrá domáca bylinková polička môže byť prekvapivo jednoduchá.

Čo by som si pripravil ja

Na prelom leta a jesene mám rád najmä šípku, bazu, lipu, materinu dúšku a echinaceu.

Každá má v európskom bylinkárstve svoje miesto a dlhú tradíciu používania.

Šípku si spájame predovšetkým s jesennými čajmi a potravinovým využitím. Baza a lipa patria medzi klasiku chladnejšej časti roka. Materina dúška dáva čajovým zmesiam výraznú vôňu a chuť a echinacea sa u nás najčastejšie objavuje vo forme tinktúry alebo extraktu.

Nemusia však skončiť všetky v jednej nádobe.

Jednoduchý jesenný čaj

Na bežné chladnejšie dni si môžeme pripraviť jednoduchú zmes:

šípka – 2 diely
lipa – 1 diel
kvet bazy – 1 diel
materina dúška – ½ dielu

Toto nie je „čaj proti chrípke“.

Je to obyčajný sezónny bylinný nápoj, ktorý patrí k jeseni podobne ako teplá polievka, sveter a skorší večer doma.

A práve takto by sme sa podľa mňa mali na bylinky pozerať častejšie.

Nie ako na tabletku, ktorou nahradíme liek, ale ako na súčasť každodenného režimu.

A čo tinktúra?

Tu už začína byť bylinkárstvo zaujímavejšie.

Kým čaj je vhodný ako každodenný rituál, tinktúra predstavuje koncentrovanejšiu formu rastlinného prípravku. Preto pri nej záleží na správnom výbere rastliny, koncentrácii, dávkovaní aj na tom, pre koho je určená.

Na jesennú domácu poličku by som preto nedával desať rôznych tinktúr.

Začal by som jednoducho.

Jednou z tradične používaných rastlín je Echinacea purpurea – echinacea purpurová. V praxi sa stretávame s rôznymi prípravkami z koreňa alebo nadzemnej časti rastliny a ich koncentrácia nemusí byť rovnaká.

Preto tu zámerne nenapíšem univerzálne „20 kvapiek trikrát denne“.

Pri tinktúrach sa budeme postupne učiť čítať etiketu, rozumieť pomeru drogy a rozpúšťadla a podľa konkrétneho výrobku určiť rozumný spôsob používania.

Kvapky totiž nie sú jednotka účinnej látky.

A to je jedna z prvých vecí, ktorú by mal človek o tinktúrach vedieť.

Bylinky majú byť pripravené skôr, než ich potrebujeme

Koncom augusta teda nemusíme robiť žiadnu veľkú „očistnú kúru“.

Stačí urobiť poriadok.

Pozrieť sa, čo máme doma. Vyhodiť staré a navlhnuté zásoby. Doplniť niekoľko kvalitných bylín. Skontrolovať tinktúry. Pripraviť čajovú zmes.

A hlavne začať vnímať zmenu ročného obdobia.

Dobrý bylinkár totiž nečaká iba na problém. Sleduje človeka, jeho režim a obdobie, v ktorom práve žije.

Koniec leta je na to ideálny čas.

Malá poznámka k bezpečnosti

Bylinné prípravky nie sú vhodné pre každého rovnako. Opatrnosť je namieste najmä počas tehotenstva a dojčenia, u detí, pri chronických ochoreniach, alergiách a pri súčasnom užívaní liekov. Pri tinktúrach treba počítať aj s obsahom alkoholu.

Pri pretrvávajúcich alebo výrazných zdravotných ťažkostiach patrí diagnostika do rúk lekára.

Článok má vzdelávací charakter a nenahrádza individuálne lekárske vyšetrenie ani liečbu.